Čo sa stane s ľuďmi, ktorí zostanú vo vzťahu s nesprávnym partnerom?

Autor: Patrícia Longauerová | 14.3.2019 o 10:04 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  260x

Už viackrát som si kládla túto otázku. Mám vo svojom okolí mnoho párov o ktorých si myslím, že by nemali byť spolu.

Z rôznych dôvodov. Či už je to preto, lebo sa jednoducho k sebe nehodia, alebo sa priveľmi hádajú a trápia jeden druhého.

Ako je však možné, že to jeden alebo druhý nie je schopní vidieť?

Áno, je pravda, že niekedy sa fungujúci vzťah rozpadne iba tak, zo dňa na deň. Partneri s uvedomia, že toto nie je to pravé, čo ich robí šťastnými. Rozídu sa, nájdu si niekoho iného, zase sa rozídu, až kým si nenájdu toho pravého.

Veľakrát sa ale stretávam so situáciami, že sa ľudia v dlhodobom vzťahu nerozídu, zotrvávajú v ňom. Vtedy sa pýtam samej seba, prečo sa rozhodli si tak ubližovať. Zo strachu? Zo strachu, že si už nenájdu nikoho iného a budú celý život žiť sami sa rozhodnú zotrvávať aj v nefungujúcom vzťahu, tolerovať partnerove neduhy a odpúšťať neodpustiteľné? Alebo len zatvárajú oči a nechcú si priznať, že človek s ktorým sú vo vzťahu (či už manželskom alebo inom) nie je pre nich ten pravý? V obidvoch prípadoch si ubližujú. To, že problémy nevidíme alebo nechceme vidieť ešte neznamená, že tam nie sú. 

Je strach zo samoty naozaj to, čo nás desí?

Je? Alebo je to niečo iné, čo nám nedovolí uvedomiť si to, čo máme častokrát priamo pred sebou. Veľakrát som sa už zaoberala touto otázkou. Každý na ňu odpovie niečo iné. 

Myslím si, že na svete existuje pre každého človeka jeho spriaznená duša. Že každý má na svete svoje dvojča opačného pohlavia. Že to, že sme narazili na nesprávneho partnera a neskôr sa s ním rozišli a našli niekoho iného nás má niečo naučiť. Od každého predošlého partnera sme si zobrali niečo, čo sme sa v tom vzťahu naučili. Či už sú to nejaké zručnosti, ktoré nás naučil priamo partner alebo je to niečo o nás samotných, čo sme sa v tom vzťahu o sebe dozvedeli. Myslím si, že keď sa človek jedného dňa dostane do vzťahu s človekom, ktorý bol "vyrobený pre ňho", tak pochopí, prečo mu to s predošlým partnerom nevyšlo a prečo si musel vytrpieť to, čo si vytrpel a prejsť si tým, čím si prejsť mal. Bola to cesta, ktorú jednoducho musel absolvovať.

Ako sa to skončí?

To je otázka, na ktorú neviem odpoveď. Som vo veku, kedy sa páry v mojom okolí (moji kamaráti a známi) dávajú dokopy, zasnubujú, ženia, vydávajú, rodia deti a zakladajú prvé rodiny. Sme ešte pomerne mladí, zamilovaní, myslíme si, že máme čas na všetko, čo nás ešte v živote čaká.

A predsa nám niekedy v hlave vŕta myšlienka, či sme si vybrali správne, či naozaj máme po svojom boku človeka, ktorý nám bude v ťažkých chvíľach oporou, či ešte máme čas rozhodnúť sa, či so svojím aktuálnym partnerom chceme stráviť zvyšok života alebo na nás ešte len niekde čaká ten pravý. Máme ešte čas hľadať? Alebo sme si svoj čas už minuli a posledné zrnko piesku z presípacích hodín spadlo v dobe, keď sme spoznali svojho aktuálneho partnera. Čo sa stane, ako sme si vybrali zle? Čo ak sa jedného dňa zobudíme a zistíme, že človek, čo vedľa nás leží v posteli už 10, 20, 30 rokov nie je ten pravý. Že sme strávili celý život po boku partnera, ktorý nám nedáva to, čo potrebujeme, ktorý nám nie je v živote oporou, ktorý nám nie je ochotný povedať pekné slovo, objať nás a stáť pri nás v ťažkých chvíľach, nie je schopný nás robiť šťasnými a spokojnými.

Tohto sa najviac desím aj ja. Rozhodnutie, či so svojím partnerom zostanem celý život je veľmi ťažké rozhodnutie, ba povedala by som, že jedno z najťažších, ktoré v živote urobím. Dúfam, že sa rozhodnem správne.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?