Ako si vo vzťahu bežíme scrumové šprinty!

Autor: Patrícia Longauerová | 15.3.2019 o 15:23 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  75x

Sme vo vyťahu už viac ako rok a musím sa priznať, nebolo to vždy med lízať. Ale sme na to dvaja a nikto iný!

Poznáte ten pocit, keď ste strašne nahnevaný na svojho partnera, kričíte, niekoľko dní sa nerozprávate a o pár dní si už ani neviete spomenúť, prečo ste sa hádali_ Môj priateľ zvykne žartovat, že si bežíme scrumové šprinty (je to IT-čkar telom i dušou). 2-týždňové. V preklade to znamená, že sa každé 2 týždne vyskytne niečo, čo nás nenechá chladnými a naše emócie vzplanú. Nakoniec je z toho kopa sĺz, ostrých slov, mlčania, trieskania dverami a zlej atmosféry. Po 1-2 dňoch sa situácia zase dostane do normálu, uzmierime sa a sľúbime si, že nabudúce sa nenecháme uniesť, že budeme reagovať uvážene, že to nenecháme dopadnúť tak, ako to dopadlo teraz. Krásne slová, ešte krajšie by bolo, keby sme sa nimi pri najbližšej príležitosti, keď vzplanú vášne, riadili. 

Je to zvláštny pocit, zrazu sa neviete ovládať, mozog ako keby sa vypol a jediné, čo z Vás kričí je srdce. Urazené, plné bôľu, plné zlosti, krivdy, kričí po náprave, po riešení, po spravodlivosti. Niekedy sa necháme uniesť svojimi emóciami natoľko, že si povieme veci, ktoré sme ani tak nemysleli. V danej situácii si dostatočne neuvedomujeme následky, aké to môže priniesť. Nestihneme si premyslieť, čo tými slovami môžeme partnerovi spôsobiť. Chceme, aby sa cítil rovnako, ak nie viac, zle, ako my. Chceme, aby za svoje skutky niesol zodpovednoť, aby sme ho zranili tak, ako to spravil on nám. Keď však hnev opadne a my sa dostaneme z akejsi agónie a uvedomíme si, čo sa stalo, začnú na nás doliehať následky nášho konania, až vtedy si náš mozog uvedomí, čo sa prave stalo. V krátkej chvíli rozanalyzuje situáciu a vyhodnotí "straty", ktoré sme v bitke utrpeli.

V bitke... môj priateľ zvykne hovoriť, že keď sa hádame, tak spolu vlastne bojujeme. Už nie sme na tej istej strane barikády ako po ostatné dni, ale jeden je na jednej strane, druhý na druhej. Stanú sa z nás nepriatelia a jeden druhého túži viac zraniť. Zraniť jeho pocity, jeho pýchu, ublížiť.

Záver týchto bojov je vždy rovnaký. Ani jeden sa necíti dobre, obidvaja sa vždy cítime mizerne. Znova sme porušili sľub, čo sme si dali pred 2 týždňami, znova nás ovládli vášne a nechali sme sa uniesť. Náš scrumový šprint môže začať od začiatku a máme 2 týždne prímeria, kým bitka znova vypukne. V plnej svojej sile. Tak, ako pred 2 týždňami, pred 4, pred 6 atď.

Odpoveď na otázku, prečo je tomu tak, nepoznám. Veľmi by som však chcela. Vŕta mi v hlave každé 2 týždne a odpoveď neprichádza.

Na jednom komunikačnom tréningu, ktorý som absolvovala minulý rok som sa dozvedela niečo, čo asi každý z nás vie, ale častokrát si to nechceme pripustiť. Keď vo vzťahu jeden vyhrá a druhý prehrá, nevyhral ani jeden. Takto približne to znelo a podľa môjho názoru je to pravda. Vo vzťahu sú všetci spokojní, ak sú obidvaja spokojní. Nemôže nastať situácia, že jeden z partnerov je nespokojný a druhý spokojný. V takom prípade, je aj ten druhý nespokojný a vo výsledku sú obaja nespokojní. Neviem, či som to napísala zrozumiteľne, ale dúfam, že keď sa nad tým zamyslíte, tak mi dáte za pravdu.

Dúfam však, že jedného dňa nájdem odpovede, ktoré tak hľadám a od toho dňa nebudeme bežať scrumové šprinty, ale žiť život. Krásny život, ktorý bude plný objatí, bozkov a všetkých tých nežností, ktoré do vzťahu dvoch ľudí patria. Možno prídu odpovede časom, možno s vekom, možno skúsenosťami. V každom prípade, som na ne veľmi zvedavá.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?